(Ne)Nádeje

Autor: Zdenka Olekšáková | 19.11.2013 o 22:31 | (upravené 19.11.2013 o 22:42) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  80x

Neviem už v čo veriť mám Je to stále jedno či niekoho má alebo je sám Či som ako nedobytná pevnosť alebo dám....

Neviem už v čo veriť mám

Je to stále jedno či niekoho má alebo je sám

Či som ako nedobytná pevnosť alebo dám....

Chcela som konečne niečo nové zažiť

Ale už ma nebaví sa stále snažiť,

A stále niekoho strážiť

Aby mi neodplával s prvým prúdom,

ktorý bude vyhovovať jeho pudom.

Nie som prototyp dokonalej ženy

Ale to sa jednoducho nezmení

Nemám dokonalé miery a nádhernú tvár

Ale myslela som že predsa som len unikátny zjav.

Očividne nie som jedna z mála

Aj keď som si to tak rada nahovárala...

Nechcem prestať dúfať, že sa niekto zjaví

Príde na to že ho so mnou v celku baví

A budeme spolu takí hraví

A nikdy sa nebudeme cítiť starí....

Vraj mam privysoko položenú latku

A že sa pchám tým nepravým do zadku

A oni ma ignorujú na oplátku...

Asi to prestanem všetko takto strašne riešiť

A budem jednoducho bez výčitiek žiť....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?